Plná napätia, s rozklepanými nohami a žalúdkom od nervozity stiahnutím do najmenšej možnej veľkosti som sa v sobotu ráno zobudila s vedomím, že tak skoro cez prázdniny nevstávam kvôli nejakej bezvýznamnej návšteve lekára alebo kvôli niečomu podobne nezmyselnému, ale kvôli tomu, že som sa z neznámych príčin rozhodla ísť na tábor s ľuďmi, ktorých som z veľkej časti vôbec nepoznala...
Moje prvé pocity boli teda úplne jasné a dúfam, že aj pochopiteľné, hlavne keď som vstúpila do autobusu, kde na mňa pozerala skupina úplne neznámych ľudí, z ktorých dvaja na mňa dokonca prehovorili - po anglicky!!!
Skúste si predstaviť nielen moje prekvapenie, ale aj môj úžas a vnútorné ochromenie, keď som si uvedomila, že toto sa v skutočnosti deje, a ja nielen, že musím odpovedať na pozdrav, keď nechcem vyzerať ako úplný cvok, ale ešte aj musím povedať niečo v jazyku, v ktorom som doposiaľ povedala len pár naučených fráz.
Musím priznať, že mi ešte chvíľu trvalo, kým som sa úplne spamätala, celú cestu autobusom som strávila v zamyslení, ktoré mi vydržalo dokonca ešte aj nejaký čas po príchode na „miesto činu“. Ale potom som sa už odhodlala naplno ponoriť do víru udalostí, čo bolo to najlepšie čo sa dalo urobiť. Napokon čoskoro po príchode nás čakalo preverenie našich vedomostí z angličtiny, asi 3-stranový test, vďaka ktorému nás zaradili do skupín. Urobila som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som bola zaradená do skupín, ktoré mi umožnia napredovať, a potom som sa mohla vrhnúť do spoznávania všetkého nového. Ako obvykle, keď som na výlete, začala som s okolím. Krásna príroda, ktorou sme boli obklopení ma hneď po príchode očarila, a tento pocit sa vo mne len utvrdil, keď som sa vybrala na krátku prehliadku prostredia. Lesy plné zelene, lúky s kvetmi a ubytovacie zariadenie riešené tak, aby nezasahovalo do prírody nežiadúcim spôsobom...
Keď som sa takto pokochala svojím okolím, pustila som sa do spoznávania ľudí. Pravdupovediac, to mi zabralo najviac času z týždňa stráveného v tábore, pretože keď ste obklopení asi 60 takmer neznámymi ľuďmi, tak ich tak skoro nespoznáte... Musím povedať, že som mala čo objavovať, pretože všetci ľudia, ktorí sa tu zišli, boli pozoruhodní a svojou prítomnosťou dotvárali atmosféru tábora.
V prvom rade – americko-anglický tím, 5 Američania a jedna Angličanka, 4 muži a dve ženy, skvelí ľudia, ktorí boli ochotní venovať sa každému jednému človeku, ktorí ich oslovil. Steve, vedúci tímu, človek s veľkou autoritou, pozorný, ochotný zhovárať sa o čomkoľvek a hlavne človek s úsmevom na tvári, ktorý rád vyvolával aj u ostatných svojimi žartíkmi. Patsy, osôbka plná energie, radosti a chuti do života, ktorá s vami zapriadla rozhovor tak rýchlo, že ste ani nemali čas pomyslieť na to, že vy vlastne ani nehovoríte dobre po anglicky. Will, človek, ktorého som za celý náš pobyt nemala šancu vidieť bez úsmevu na tvári, ba dokonca až smejúceho sa a šíriaceho radosť z každej maličkosti, ktorá človeku spríjemní deň. Brian, Stevov syn, neuveriteľne pozorný, galantný, ochotný vypočuť a pomôcť komukoľvek, človek s veľkou dávkou energie, ktorú rozdával ďalej. Scott, Brianov kolega, veľké dieťa, plné roztopašnosti, sršiace humorom, na druhej strane však človek, s ktorým ste mohli viesť debaty na vážne témy. A, samozrejme, Jemma, jediná Angličanka v tíme, ktorá stála nenápadne v pozadí, avšak jej pomocná ruka bola napriahnutá ku každému, hlavne k deťom a mládeži.
Slovenskí tím tvorilo 14 ľudí, ktorí dobrou organizáciou vytvorili takú skvelú podobu tábora, vďaka ktorej zostane pre mňa nezabudnuteľný. Pali a Lýdia Čechoví, Tomáš a Sisa Henželoví, Mišo a Mirka Širokí, Ďuri a Katie Bédioví, Maťo a Borka čoskoro Marföldioví, Joži Pápay, Zuzka Horníková, Ivka Barabásová a Ďuri Trnčík. Všetci ľudia z Cirkvi bratskej, ktorí nielen že organizovali tábor, ale snažili sa aj počas neho byť každému nápomocní, otvorení debatám a ochotní zapojiť sa do zábavy, dokonca niekedy strápniť seba samých, len preto, aby prispeli k atmosfére tábora.
Neviem, či ste niekedy stretli človeka, pri ktorom ste mali pocit, že s ním môžete hovoriť o čomkoľvek, napriek tomu, že ho poznáte iba krátko. Čoskoro potom, ako som sa pustila do spoznávania človečenstva okolo mňa, zistila som, že s týmito ľuďmi nielen, že si mám čo povedať, ale dokonca, že nehovoríme o bežných veciach, ale debatujeme spolu o nás samých, vyznávame si veci, ktoré by sme za iných okolností nepovedali ani najlepším priateľom. Jednoducho, hovorili sme o veciach, ktoré nás trápia, tešia, sú našou súčasťou, namiesto toho, aby sme strácali čas rečami o počasí... Týmto spôsobom ľudia v tábore vytvorili atmosféru vzájomnej dôvery, pohody a porozumenia.
Neoddeliteľnou súčasťou tábora bola výučba angličtiny, ktorá sa zamerala na osvojenie si pravidiel gramatiky a konverzáciu. Každý Američan mal jednu skupinu na gramatiku, a ďalšiu na konverzácie. Okrem toho boli vytvorené ešte dve konverzačné skupiny pre mládež a osobitná skupina začiatočníkov. Gramatika bola pre mňa nielen hodinou, ktorá mi priniesla plno hodnotných informácii, ale zároveň aj hodinou zábavy. Mojím učiteľom bol Will, ktorý nás už na prvej hodine prekvapil tým, že začal spievať pieseň, ktorá mala vystihovať tému, ktorej sa budeme venovať. A tak pokračoval každý deň, aj keď neskôr spev nahradil hudbou púšťanou cez počítač. Týmto zábavným spôsobom nám pomohol zbaviť sa strachu, a mohli sme sa pustiť do učenia.
Hlavnou úlohou konverzácií bolo donútiť nás komunikovať v angličtine. Aby to nebolo až také komplikované, každá skupina mala prideleného aj svojho prekladateľa. Námety na rozhovory boli zväčša čerpané z Biblie, čo v prípade mojej skupiny, v ktorej boli 3 veriaci a 3 neveriaci, často prispelo k vyjadreniu protichodných názorov, vďaka čomu boli tieto debaty pestrejšie a pútavejšie.
Kto nemal angličtiny za celý deň dosť, mal, samozrejme, neustále možnosť komunikovať s ktorýmkoľvek členom americko-anglického tímu. Ďalšia príležitosť vyjadrovať sa v angličtine k zaujímavým témam sa naskytla večer, v čase pred večerou, keď sa uskutočnili diskusie na rôzne témy. Počas 4 dní bolo na výber 10 tém, z ktorých si každý mohol zvoliť najvhodnejšiu pre seba. Tieto diskusie boli pre mňa osobne najlepším spôsobom, ako využiť svoju angličtinu. Nielen, že som mala možnosť hovoriť niečo zmysluplné, ale aj počúvať názory ostatných, vyjadriť sa k nim, snažiť sa ich lepšie pochopiť, a tým pádom aj spoznávať ľudí... Pre debaty-chtivých sa uskutočnili ešte aj 3 nočné diskusie, tentokrát v slovenčine, na pomerne kontroverzné témy - láska, potreba organizovať tábor a Boh.
Ako každý správny výlet, ani náš tábor sa nemohol obísť bez poriadnej zábavy. Hneď na druhý deň ma potešila možnosť zúčastniť sa ako divák na basketbalovom zápase tzv. starších a mladších. Postupom času horúčava prispela k tomu, že sa tímy premenovali na naháčov - mužská časť tohto tímu nebola ochotná zmieriť sa s vysokými letnými teplotami, a tričká odhodila do trávy; a oblečených, ktorí boli horúčave odolnejší... Ako členka čisto ženského publika som musela obdivovať ich vytrvalosť a odhodlanie predviesť sa v čo najlepšom svetle. Musím priznať, že neviem, kto vlastne vyhral, ale zabavili sme sa mimoriadne dobre. A takto to pokračovalo aj ďalšie dni, keď sa uskutočnilo viacero podujatí, k väčšine ktorých som sa s radosťou pripojila, ako napríklad výlet do Osrblia, výstup na Chopok, prechádzka Dobročským pralesom a Olympiáda. Najkrajším zážitkom bola pre mňa túra na Chopok, napriek tomu, že vďaka mojej otrasnej kondícii som sa vyštverala iba na Kamennú chatu, asi tri minúty vzdialenú od Chopku s presvedčením, že tam hore dorazím až po malom občerstvení. Pre krátkosť času som napokon zo svojho zámeru upustila, a spolu s ďalšími ôsmymi členmi našej miniskupinky sme sa vydali na cestu dole. Sotva sme vykročili z chaty, začalo liať tak úpenlivo, že nás to okamžite presvedčilo vrátiť sa dovnútra. Toto rozhodnutie sme neoľutovali, ani keď sme stáli natesnaní s ostatnými nešťastníkmi, ktorých sem zahnalo počasie v malej chodbičke, kde sme mali možnosť sledovať vývoj situácie. Hromy, blesky, hmla a krúpy nám „krásne“ spríjemňovali čakanie na možný odchod, hlavne keď sme vedeli, že pred nami išli dolu ďalší členovia tábora, ktorých to rozhodne muselo zastihnúť. Po relatívnom upokojení počasia sme sa odhodlali pokračovať v našej ceste. Asi v polovici nás počasie, samozrejme, opäť prekvapilo, pretože sa všetko spustilo znova, tentokrát našťastie bez hmly. Celí premoknutí sme dorazili do autobusu, kde nás už čakal zvyšok osadenstva, a mohli sme vyraziť... Napriek tomu, že som bola zmoknutá ako myš tento výlet ma očaril práve tým nebezpečným zostupom, keď som si pri každom kroku uvedomila, aký neskutočný je Boh, keď nás pri tomto všetkom ochraňuje.
Večerný program v ničom nezaostával za poobedňajšími aktivitami, už prvý večer sme si kopec poriadnej zábavy užili pri zoznamovacích hrách, ktoré pomohli vytvoriť skvelú náladu. Takáto nálada nás potom sprevádzala aj naďalej pri ďalších večerných podujatiach, ako boli táboráky po dva večery, kde som sa dozvedela, čo je to smores – opekané marshmallow, krekry a čokoláda. Oba večery pri ohníku boli doprevádzané hrou na gitare, spevom, ba dokonca tancom odvážlivca Maťa nad plameňmi. Podobným zážitkom plným hudby a smiechu bolo karaoke, kde nám najväčšie pobavenie sprostredkovalo trio svetoznámych spevákov, Bryan Adams, Sting a Rod Stewart; a Michael Jackson s profesionálnou trojicou vokalistiek. Chvíľu na zamyslenie nám poskytol Tomáš, ktorý vyplnil dva večery rozprávaním o roku strávenom v Afrike a výkladom časti Evanjelia podľa Lukáša. Posledný večer nám vyplnilo hranie rôznych hier, na konci ktorých boli tímy odmenené sladkou odmenou.
Tábor organizovaný cirkvou bratskou je akciou do veľkej miery zameranou na rodiny, a preto na ňom deti a mládež nemohli chýbať. Aby sa aj rodičia mohli zapojiť do kolobehu tábora, bol pre ich ratolesti vymyslený program pod taktovkou Sisy a Borky, ktoré svojím invenčným vedením zabezpečili mladým zmysluplne strávené chvíle.
Z môjho pohľadu najlepšie využitým časom boli minúty pred raňajkami, keď sa realizovala tzv. kaplnka, na ktorej každé ráno iný člen organizačného tímu hovoril o Bohu, jeho pôsobení v našich životoch a o našej potrebe byť v jeho blízkosti. Kaplnka bola zakončená modlitbami, ktoré boli vyjadrením hlbokého vzťahu s Bohom. Účasť na kaplnke bola voliteľná, a musím povedať, že okrem mňa sa našlo iba zopár odvážlivcov, ktorí prekonali lenivosť pri rannom vstávaní, aby sa mohli prísť porozprávať s Bohom.
Moja osobná skúsenosť s táborom bola teda veľmi pozitívna. Zažila som veľa zábavy, plnohodnotných rozhovorov, spoznala som mnoho ľudí, ktorých už teraz môžem nazvať priateľmi, a popri tom všetkom som ešte aj mala možnosť komunikovať v angličtine a veľa sa o tomto jazyku naučiť. Bola som účastníčkou tábora po prvý rok, a keďže som ako jedna z mála nebola členkou rodiny, prípadne nejakej skupiny, mohla som sa zapájať do všetkých aktivít, ktoré ma zaujali. Dávalo mi to zároveň aj priestor na pozorovanie - ľudí, prírody, programu. Najviac nadšená som bola ľuďmi, pretože práve oni urobili z tábora miesto, kam sa chcem vrátiť aj na budúci rok... ( NNSS )
