NNSS

Biblia je poklad

Salvete,

po dlhom čase sa konečne ozývam plná nových dojmov a zážitkov.

Viete, aké myšlienky sa u mňa objavili ako prvé potom, čo som mala možnosť asi týždeň počúvať o tom, aký účinok má na ľudí Písmo čítané v materinskom jazyku? Tak asi úplne prvá bola, ako je možné, že u nás na Slovensku, kde Bibliu máme preloženú, dokonca máme niekoľko rôznych verzií prekladov, neveria všetci ľudia, ktorí ju mali možnosť čítať? Vzápätí potom mi prišlo na um, ako je možné, že všetci tí ľudia, ktorí tu u nás vedia čítať, čo je prinajmenšom polovica slovenskej populácie, vlastne Bibliu nielenže čítať nechcú, ale ju dokonca ani nevlastnia.

Viem, že je to príznakom doby, keď je všetko už len v elektronickej podobe (načo by sme potom kupovali knihy, však?). Mne len príde čudné, že kniha, ktorá tu bola po stáročia a ovplyvnila mnohé generácie (ba dokonca ešte stále má vplyv na mnohých ľudí), nie je súčasťou knižníc vzdelaných (alebo prinajmenšom gramotných) ľudí. Je mi jasné, že nie každý je vášnivý čitateľ od prírody, ale čím to je, že posolstvo, ktoré bolo pútavé toľko rokov, zrazu stráca na svojej zaujímavosti. Čím to je, že ľudia, ktorí vlastne len teraz nedávno dostali do rúk Písmo vo svojom rodnom jazyku, sa viac zaujímajú o jeho posolstvo ako my, ľudia, ktorí Písmo môžeme čítať v našom materinskom jazyku už asi sto rokov? Je za tým čisto len to, že pre nich ide o niečo nové a pre nás je to po sto rokoch už taká nezaujímavá archaistická kniha, ktorú nájdeme len tak pohodenú u babky na povale, má pekný obal, ale vnútri nič zaujímavého? Ako je potom možné, že pre nich je Biblia ako vzácny poklad, ktorý si kúpia aj keď čítať nevedia, hladujú a za tie peniaze by si mohli kúpiť čokoľvek jedlé? Ako je potom možné, že kresťania tam u nich vyznávajú vieru, aj keď sú kvôli nej v ohrození života? Ako je možné, že kresťan tam u nich pevne stojí vo viere, aj keď sa vyjadrí, že začiatky boli ťažké (a tými začiatkami myslí prvých 20 rokov od svojho obrátenia)?

Prečo nie sme aj my takí istí? Čo nám bráni hrdo sa priznať k našej viere? Čo nám bráni pevne stáť a každý deň otvorene vyznať, áno, som kresťan; áno, je to zrejme divné, ale modlím sa pred jedlom; áno, je mi jasné, že tomu nebudeš rozumieť, ale vskutku považujem všetko v Biblii za skutočné a za hlavnú autoritu môjho života? Čo nám bráni byť "každodennými" kresťanmi? Prečo nenosíme Bibliu hrdo v batohu a nevyťahujeme ju za každých okolností, len aby sme mohli jasne poukázať, čo k danej téme hovorí náš Pán?

Písmo vskutku je poklad. My máme to neuveriteľné privilégium, že už pred nami boli ľudia, ktorí tento poklad objavili a rozhodli sa, že je nutné, aby bol prístupný masám, a tak ho preložili. Berme s hrdosťou každý deň do ruky tento neuveriteľný dar a vzdávajme vďaky Bohu, že nám zohnal ľudí, ktorí sa na túto prácu podujali. Mať Bibliu vo vlastnom jazyku je skutočne nádherný dar, dar, ktorý pomáha meniť životy. Dar, NIE samozrejmosť!