NNSS

Mládež

Na stretnutia tzv. mládeže (skupiny ľudí 20- a viac- ročných) chodím asi od leta minulého roku. Pohnútkou pre mňa zaiste bol letný tábor, ktorý bol nezabudnuteľným zážitkom, a vďaka ktorému som mala túžbu spoznávať týchto úžasných ľudkov, ale aj ich vieru.

Prvá mládež, ktorej som sa zúčastnila, bola tzv. voľná mládež, konajúca sa, ako som sa neskôr dozvedela, každý tretí týždeň. Bolo to, aspoň pre stálych účastníkov mládeže, tradičné posedenie v Hami – papi, v ktorom som ja, rodená Nitranka, bola po prvýkrát v živote. Spoznala som tam ďalšiu osôbku, Marfiho bývalú kolegyňu, Moniku. Celé stretnutie pozostávalo z príjemného rozhovoru, popri ktorom sme stihli aj poobdivovať Monikine fotky z dovolenky. A tak sa to všetko začalo...

Odvtedy som sa stala pravidelnou súčasťou mládeže, na stretnutia ktorej nielen, že som začala chodiť s radosťou, ale ukazovali sa byť výzvou pre môj intelekt, pretože preverovali moje poznanie Boha, Biblie, histórie, ako aj súčasného sveta, jeho morálky, ľudí v ňom a ich hodnôt. Na prvé stretnutie, kde sa mala preberať téma z Biblie, som šla do istej miery ako provokatér pripravený a aj schopný „bodať do osieho hniezda“. Musím však priznať, že Tomáš ma svojou znalosťou Biblie už pri prvom pokuse zbrzdil...

Pravdu povediac, z tejto prvej biblickej mládeže som odchádzala do veľkej miery zmätená, plná otázok, ktoré som, ako osoba pomerne dosť uzavretá, nemala odvahu položiť. Napriek môjmu zmätku však vo mne pretrvala túžba stretnúť sa opäť s týmito ľuďmi a zistiť, čo vlastne na Biblii vidia, prečo ju vnímajú ako niečo podstatné pre život, prečo ju odmietajú spochybňovať, berú ju ako absolútne pravdivú a záväznú pre svoj život, ale hlavne, ako je možné, že žijú život úplne inak, ako ktokoľvek, koho ja poznám.

Postupom času, ako som spoznávala ľudí z mládeže, prekonávala som svoju ostýchavosť a začala sa pýtať. Mládež sa stala živnou pôdou pre neskutočné množstvo mojich otázok, ale čo bolo pre mňa najväčším prekvapením, dostávalo sa mi aj odpovedí. Úprimných, čestných, ale hlavne založených na Biblii. Začala som vnímať Bibliu, ako niečo, čo by som zrejme mala spoznať viac a pripustiť to, že je to skutočne Božie slovo, ktoré nielen, že potrebujem k životu, ale najmä, že je to základ, na ktorom by mal byť môj život postavený. Mládežníci ma prinútili vziať do rúk túto vraj najpredávanejšiu knihu sveta a skúmať ju, snažiť sa pochopiť, čo tými-ktorými slovami Boh chcel povedať, a ako to mám využiť vo svojom každodennom živote, ktorý žijem v období zhruba 2000 rokov po napísaní tejto knihy.

Hlavnou témou väčšiny našich mládeží bol Boh a Božie slovo, ktoré sme pravidelne čítali a následne rozoberali. Popritom sme sa však pokúšali prísť aj na to, ako aplikovať slová Biblie do nášho každodenného života, rozprávali sme sa o tom, čo nás trápi, teší, čoho sa bojíme, za čo môžeme byť Bohu vďační, za čo by sme potrebovali modlitby, a napokon sme naše prosby povedali priamo Bohu. Okrem toho sme počas voľných mládeží mali možnosť viac sa navzájom spoznávať pri posedeniach v kaviarni, pri maľovaní bytu, pri hraní hier... Myslím že môžem povedať, že po roku navštevovania mládeže som našla niekoľko úžasných priateľov, s ktorými sa môžem baviť aj len tak o hlúpostiach, ale aj o skutočne závažných životných problémoch. Pre mňa osobne sú tieto stretnutia veľmi vzácnou emočnou, intelektuálnou  a duchovnou skúsenosťou...

NNSS