Biblia je poklad
Salvete,
po dlhom čase sa konečne ozývam plná nových dojmov a zážitkov.
Viete, aké myšlienky sa u mňa objavili ako prvé potom, čo som mala možnosť asi týždeň počúvať o tom, aký účinok má na ľudí Písmo čítané v materinskom jazyku? Tak asi úplne prvá bola, ako je možné, že u nás na Slovensku, kde Bibliu máme preloženú, dokonca máme niekoľko rôznych verzií prekladov, neveria všetci ľudia, ktorí ju mali možnosť čítať? Vzápätí potom mi prišlo na um, ako je možné, že všetci tí ľudia, ktorí tu u nás vedia čítať, čo je prinajmenšom polovica slovenskej populácie, vlastne Bibliu nielenže čítať nechcú, ale ju dokonca ani nevlastnia.
Mládež
Na stretnutia tzv. mládeže (skupiny ľudí 20- a viac- ročných) chodím asi od leta minulého roku. Pohnútkou pre mňa zaiste bol letný tábor, ktorý bol nezabudnuteľným zážitkom, a vďaka ktorému som mala túžbu spoznávať týchto úžasných ľudkov, ale aj ich vieru.
Prvá mládež, ktorej som sa zúčastnila, bola tzv. voľná mládež, konajúca sa, ako som sa neskôr dozvedela, každý tretí týždeň. Bolo to, aspoň pre stálych účastníkov mládeže, tradičné posedenie v Hami – papi, v ktorom som ja, rodená Nitranka, bola po prvýkrát v živote. Spoznala som tam ďalšiu osôbku, Marfiho bývalú kolegyňu, Moniku. Celé stretnutie pozostávalo z príjemného rozhovoru, popri ktorom sme stihli aj poobdivovať Monikine fotky z dovolenky. A tak sa to všetko začalo...
Aká otrasná bytosť som. A predsa... Boh ma miluje. Prečo?
Neviem, či poznáte ten pocit zadosťučinenia, keď si pomyslíte, akí ste vy dobrí, ako dobre ste konali, aký hrdý by na vás Boh mal byť práve v tomto okamihu... Vzápätí, možno o niekoľko minút neskôr si uvedomíte, že už len touto myšlienkou ste zhrešili, poškvrnili ste všetko, čo ste urobili, akokoľvek šľachetný by váš čin bol. A áno, vtom vám to dôjde. Som strašná bytosť, akýkoľvek môj skutok je poznačený mojou hriešnosťou. Všetko, čo robím, je v Božích očiach málo, v podstate nič. Nemám nič, absolútne nič, čo mu môžem ponúknuť, nič mu nemôžem dať, ničím si ho nakloniť. A predsa... Boh ma miluje, práve mňa, takúto hriešnu bytosť. A miluje ma aj s mojimi hriechmi, nemusím pred ním nič predstierať – napokon, ani by to nemalo zmysel, On ma stvoril, On ma pozná lepšie ako ktokoľvek, lepšie ako ja sama...
Prečo? Prečo nás Boh miluje, práve nás? Sme neposlušní, zrádzame, často konáme úplne inak, ako by Boh od nás chcel, obraciame sa mu chrbtom, robíme z iných vecí svojich bohov, staviame ich na prvé miesto v rebríčku našich hodnôt. Naproti tomu, On je pevný, stály, stabilný, nikdy nás nezradí (aj keď si to často myslíme...), je trpezlivý, odpúšťajúci – Boh je láska. Ako je potom možné, že samotné stelesnenie lásky miluje nás, ktorí sme často stvoreniami plnými nelásky?
V duchu si predstavím kríž, hľadím naň a uvedomujem si, že až takúto obeť pre nás dobrovoľne podstúpil, stal sa jedným z nás, prijal ľudskú podobu, ponížil sa, trpel a my sme ho neprijali, potupili sme ho a pribili na kríž. A prečo toto všetko spravil? Aby zachránil aspoň niekoľkých z nás, tých, ktorých si svojským, tajomným a pre seba typickým spôsobom pritiahol k sebe, dovolil im pochopiť a prijať túto zvesť.
Prečo? Kde sa berie tá láska? Prečo nás až takto obetavo miluje? Čím sme takí špeciálni? Čím sme iní ako zvieratá, ktoré považujeme za podradnejšie od nás? A pritom často naše správanie nás radí na oveľa nižšiu úroveň, akú sme prisúdili im. Áno, poviete si, máme dušu, tá nás predsa odlišuje od zvierat. Na základe nej sme lepší. Na základe tej časti našej bytosti, ktorú do nás vdýchol samotný Boh. V tom prípade by sme teda pokojne mohli povedať, že u Boha ide o sebalásku... Lenže, také jednoduché to nie je, On nás totiž miluje celých, nielen túto jednu časť nášho ja. Miluje nás aj s našimi hriechmi, nesprávnymi postojmi, konaním častokrát horším od zvierat. Miluje nás takých, akí sme. Miluje už samotný fakt, že sme!!! Prečo?
NNSS
DSA2009 očami účastníčky
Plná napätia, s rozklepanými nohami a žalúdkom od nervozity stiahnutím do najmenšej možnej veľkosti som sa v sobotu ráno zobudila s vedomím, že tak skoro cez prázdniny nevstávam kvôli nejakej bezvýznamnej návšteve lekára alebo kvôli niečomu podobne nezmyselnému, ale kvôli tomu, že som sa z neznámych príčin rozhodla ísť na tábor s ľuďmi, ktorých som z veľkej časti vôbec nepoznala...
